Kultúra

Ochotnícke divadlo

 

Ujalo sa v obci v rokoch 1930-1938. Ujali sa ho mládenci a dievčatá v rámci vlastnej ochotníckej divadelnej činnosti. Išlo predovšetkým o divadelné hry plné spevu, hudby a tanca: Kozie mlieko, Surovô drevo, Kocúrkovo, Jánošík, Manželstvo, Statky-zmätky, Kamenný chodníček. Posledné predstavenie sa konalo v roku 1978, odvtedy si už ochotnícke divadlo nenašlo nasledovnkov.

Folklórna skupina

 

Vznikla v roku 1957 za účelom nahrávky tradičnej svadby pre rozhlas. Vo folklórnej skupine boli zastúpení muži i ženy staršej i mladšej generácie, priami nositelia domácich tradícií.

 

Nahrávky pre rozhlas:

 

  • Tradičná svadba, detské hry a piesne (1957)
  • Piesne a tance z Branova (1963)
  • Požitavská svadba v Branove (1968)
  • Obrázky zo života a tradícií Branovčanov (1981)

 

Nahrávky pre televíziu:

 

  • Zem spieva - obrázok zo svadobných obradov (1966)
  • Fašiangy - holenie pintárov (1969)
  • Veselie v Branove (1982)

 

Vystúpenia na folklórnych festivaloch:

 

  • Krakovany (1968, 1974)
  • Východná (1969)
  • Myjava (1979)
  • Strážnica (1975, 1979)

 

Možno konštatovať, že folklórna skupina sa stala dôstojným umeleckým telesom i reprezentantom Branova so širokým kultúrnym dosahom v celonárodnom i medzinárodnom kontexte.

 

Tradičný odev

 

nevesta

Tradičné odievanie v Branove možno nazvať i ľudovým krojom. Podmieňovali ho poľnohospodársky spôsob života a materiály získané z vlastných produktov, najmä pestovania konopí.
 

Mužský odev bol jednoduchý, košeľa a gate z bieleho konopného plátna a k tomu pantofle. V zime a vo sviatok čierne nohavice, tmavý kabát, širák a čižmy.
 

Ženský odev bol pestrejší so skromnou výzdobou čipkami, niesol viaceré charakteristické znaky požitavských slovenských obcí. Ako obuv boli čižmy z jemnejšieho materiálu.
 

Spevné tradície

 

Ľudové piesne a spev boli súčasťou, soľou i korením každodenného života. Odovzdávali sa a prijímali z pokolenia na pokolenie ústnou tradíciou. Prvá zberateľská a dokumentačná činnosť sa v Branove začala až v druhej polovici minulého storočia. Zvukové snímky sa nachádzajú v archívoch Slovenského rozhlasu, v Hudobnom ústave Slovenskej akadémie vied a v Slovenskej televízii.

 

Ľudové tance

 

Branovské ľudové tance dosahujú staré štýlové vrstvy slovenských dievčenských spevno-tanečných hier a rýchlych párových krútivých tancov.

 

Verbunk
Bočka, hraj verbunk!

Héluška
Dievky za dedinou pri hre na Hélušku (1967)

 

K najosobitejším tanečným prejavom patril párový tanec frišký, ktorý bol včlenený do najpopulárnejšieho tanca - čardášaBranovský verbunk - mládenečký tanec, MazulkaČapkanýDrcaná.

 

Zvukové a obrazové záznamy sa realizovali na začiatku druhej polovice 20. storočia.